Chudnutie ako vedľajší efekt

Chudnutie ako vedľajší efekt

Ak niekoho moje posledné tri články podnietili svojimi obrázkami ku kalorickým jedlám, veľmi sa ospravedlňujem 🙂 Myslím si však, že čo si telo pýta, to má dostať. Samozrejme s mierou. Sú i prípady, keď sa z pojedania sladkého stane pravidlo, akýsi rituál napr. po jedle, ku káve, pred spaním... a potom je to už len krôčik ku závislosti. Samozrejme, nemusíme byť ani závislý od sladkého a naša sedavá práca nám veľmi rada zálohuje nespálené tuky. Ak máme minimum pohybu i doma, veľmi ľahko sa nám môže stať, že pri vyberaní letných šiat zo skrine zistíme, že sa dáko scvrkli. Ak je to i Váš prípad a radi by ste s blížiacim letom boli ľahší a fit, tak potom je tento článok práve pre Vás. A tým čo schudnúť nepotrebujú prezradím, že ani ja som to nemal v pláne. Môj úmysel bol iný.

Tak ako dodržujeme každodennú hygienu svojho tela, tak by sme mali z času na čas vykonať aj hygienu tela i z vnútra - napr. formou pôstu. Jedla konzumujeme veľa a rýchlo. Telo nestihne spracovať predchádzajúce jedlo a už putuje po trakte ďalšie. Ak necvičíme a máme málo pohybu, telo môže dostať raz-dva i šok. Nespálený tuk sa ukladá všade možne a v tom najlepšom prípade pevnieme. Mali by sme si uvedomiť, že priberaním neubližujeme len svojmu egu, ktoré nás vidí v zrkadle, ale hlavne orgánom, ktoré pracujú 24 hodín na tom, aby sme si užívali tento nádherný život.

Od zimy a s príchodom jari dúfajúc, že sa telo prebudí, som bol stále často unavený. Ťažko som vstával, ľahko usínal a počas dňa som bol bez energie. Cítil som, že mi telo chce niečo povedať, ale nevedel som ako reagovať. Až som sa "náhodou" v krátkom časovom rozpätí nezávisle stretol s tromi rôznymi ľuďmi a každý si prešiel, alebo prechádzal pôstom. Následne po preštudovaní si pár článkov na webe som sa odhodlal a 15. apríla tohto roku odštartoval desaťdňovú kúru bez stravy vo forme ako ju poznáme. Veľmi som sa na to tešil a popravde, celý čas som si to užíval. Všetko čo som počas týchto dní jedol bola syrupová voda zn. Neera zmiešaná s vymačkanými citrónmi a kajanským korením. Dva litre tohto nápoja a dva - tri litre vody sa stalo mojim každodenný jedlom. Predpokladám, že energiu som bral zo zásob, ktoré si telo uložilo na horšie časy, pretože počas desiatich dní som nemal ani raz pocit hladu. Mal som však dostatok energie, aby som dokázal bežne fungovať, chodiť do práce, či manuálne pracovať na záhrade. Počas celej kúry som sa sledoval a moje poznatky som si priebežne zapisoval do kalendára.

1. deň (streda)
Hlad nepociťujem, som malátny, mám nižší tlak.

2. deň (štvrtok)
Hlad nepociťujem. Dvakrát mi zaškvŕkalo v žalúdku, po obede prišla bolesť hlavy, ktorá sa neskôr vytratila. Večer ako "odmena" liter slanej vody pre urýchlenie vyčistenia čriev.

3. deň (piatok)
Ráno som opäť užil liter slanej vody - splnilo účel 🙂 Hlad stále nepociťujem a zabúdam aj "jesť" nápoj. Cítim sa veselo.

4. deň (sobota)
Zákusky z kamarátkynej svadby sa ma pokúšali zlomiť, odolal som. Hlad som nepociťoval, ale pobyt doma a častejší styk s jedlom, ktoré konzumovali moji rodinní príslušníci a vôňa toho jedla ma trochu potrápila.

5. deň (nedeľa)
Váha -3.8kg. Ranná dávka slanej vody už išla dolu hrdlom ľahšie, ale stále pomalšie ako von z tela. Časté preháňanie.

6. deň (pondelok)
Časté preháňanie pokračuje. Hlad stále nepociťujem.

7. deň (utorok)
Večer som si dal miesto slanej vody radšej šálku čaju zo senného listu. Pri zaspávaní som si uvedomil stiahnutý žalúdok.

8. deň (streda)
Popravde nie som hladný, ale už by som si dal aj niečo iné pre zmenu chuti, ako len vodu...

9. deň (štvrtok)
Hlad necítim. V noci som však nespal a bolo mi chladno.

10. deň (piatok)
Váha -5.9kg. Bez myšlienok na jedlo, bez hladu. Nápoj i vodu som vypil len 1/2. Rozmýšľam nad pokračovaním.

Prvý deň po pôste som jedol iba šťavu z pomarančov, druhý a tretí deň slepačiu polievku a ďalšie dni som pomaly pridával do jedálnička aj iné jedlá. Ryby, vajcia, mäso, pečivo až neskôr, keď bolo telo pripravené. To najdôležitejšie však, jedlo som konzumoval s uvedomením. Vychutnával som si čo jem a akú to má chuť. Čo je zaujímavé, tento pocit som prežíval aj počas pôstu. Pri pohľade na rôzne jedlo či maškrtu sa mi presne v ústach a mysli vybavila jeho chuť a to mi stačilo. Týchto desať dní a dni ďalšie neberiem ako pôst, alebo očistu, či pre niekoho chudnutie, ale ako skvelý zážitok. Uvedomil som si, že jedlo ktoré jem je pôžitok, radosť, potešenie, ktoré si treba vychutnať a nielen zhltnúť, utrieť ústa a ísť ďalej.

Comments are closed.