Ciachovanie ľudí

Ciachovanie ľudí

Ďalšou z mnohých knižiek, ktorá vo mne zarezonovala bola i knižka od Randyho Gage-a. Púšťal som sa do nej trochu skepticky, hlavne na základe mojej vnútornej predstavy o autorovi. Myslel som si, že to je jeden z namyslených milionárov s netradičným plešatým štýlom, ktorý sa ma bude snažiť povýšenecky ohúriť čo dokázal. Mýlil som sa a to bol pre mňa ďalší dôkaz, že si človek nemôže vyvodzovať uzávery na základe pár domnienok, alebo imidžu, ktorý mu nesedí. Nepochybne ste sa s tým stretli i Vy. A ja? Milión krát.

Randy Gage

V mojom mladšom veku, niekedy medzi štrnástym a osemnástym rokom života som rád skúšal rôzne výkriky módy. Bol som testovacím panákom a chodiacou reklamou zároveň pre moju kaderníčku, alebo iných kaderníkov, ktorí dokázali vykúzliť nevšedný strih, alebo aspoň zohnať modrú farbu na vlasy. Pri návratoch s mojimi výstrelkami domov prišlo len telo - duša od strachu ako to zoberú rodičia, zostala sedieť na kresle kaderníka. I keď pohľady hrôzy mojich rodičov hovorili za všetko, vo svojom vnútri vedeli, že sa nemajú čoho obávať. Vychovali slušného syna a vlasy vyrastú. Teda toto som si myslel dokým som sa na signál zvončeka nevystrčil z okna s holou lebkou a penou na hlave miesto vlasov. Zabudol som, že mamina je práve na záhrade. Dobre mienené výhovorky typu "mal som lupiny, toto pomohlo" však len pridávali polienka do ohniska hnevu. Pri cestovaní autobusom, alebo sedení za lavicou v škole som sledoval pohľady profesorov, okoloidúcich, ako si ma premeriavajú, vyhodnocujú a zaraďujú. Tak ako ja pri vnímaní Randyho, tak i oni si urobili ten správny názor na mňa až potom, čo ma začali spoznávať. Roky pribudli a po výstrelkoch, okrem dierok v ušných lalôčkoch a ďalšej skúsenosti, ani stopa. Dnes keď idem po meste a stretávam rôzne odetých ľudí, rôzne štylizovaných individualistov, ktorí vytŕčajú z davu, nepozerám na nich ako na ufoncov pretože viem, že pod tým čo vidím sa nemusí skrývať presne to čo vidím.

Comments are closed.