…čo pred smrťou najviac ľutujeme?

...čo pred smrťou najviac ľutujeme?

Priatelia dúfam, že ste sa nezľakli príspevku a rád by som Vás chcel i ubezpečiť, že sa nehodlám vykonať žiadnu hlúposť a ani netrpím žiadnou smrteľnou chorobou, teda aspoň pokiaľ mi je známe 🙂
Názov dnešného príspevku je vlastne názvom knihy, ktorú čítam / čítal som, ako poslednú a rád by som sa podelil o autorkyne poznatky.

Autorka tejto knihy je Bronnie Ware, ktorá pôsobila dlhé roky v oblasti paliatívnej opatery. Starala sa prevažne o smrteľne chorých ľudí, ktorým svojím ľudským prístupom spríjemňovala posledné dni ich života. V knihe opisuje päť najčastejších vecí, s ktorými sa jej klienti zdôverili a ktoré ich pred odchodom ťažili. Boli to nasledovné výčitky:
1/ Škoda, že som nemal odvahu žiť svoj vlastný život a nie život, ktorý odo mňa očakávali ostatní
2/ Nemal som pracovať tak veľa
3/ Škoda, že som nemal odvahu vyjadriť svoje pocity
4/ Škoda, že som nezostal v kontakte s mojimi priateľmi
5/ Škoda, že som si nedovolil byť šťastnejší

Ja som si túto knižku náhodne vybral z poličky v jeden štvrtkový večer. Teda, určite to nebola náhoda a najskôr som sa pre ňu rozhodol asi pre môj duševný stav, alebo proste sa len mýlim a vybral som si ju z rovnakého dôvodu aký ma podnecoval k jej kúpe? Zo zvedavosti? 🙂 No dôležité však je, že som si ju vybral a autorka v nej rieši naozaj hlboké témy. S väčšinou z nich som sa vyrovnal už v skoršom období, takže boli len akýmsi kladivkom, ktoré utvrdili správnosť mojej cesty, ale boli i také, ktoré som proste doposiaľ moc "neriešil". Rozoberať ich budem po jednom v nových príspevkoch.

Comments are closed.