Ďakujem Jozef

Ďakujem Jozef

Dávno mi jeden môj priateľ - cieľavedomý, úspešný a vždy vysmiaty človek položil morbídnu otázku: "Predstav si, že ležíš v truhle a nad tebou sú všetci pozostalí. Čo by si chcel, aby o tebe hovorili." Zamyslel som sa a po dlhej chvíli som mu odpovedal. "Tak a teraz tak stačí už len žiť.", vyšlo z jeho úst.

Jednoduché a pritom tak zložité. Ak chceme dorásť do takej podoby, a vytvoriť si vlastnú realitu - nie prispôsobovať sa jej, musíme najprv spoznať sami seba. Musíme sa stať záhradníkom svojho tela i mysle. To či náš život práve kvitne, alebo sa nám nedá dýchať a cítime sa ako obrastení pýrom, záleží len na nás. Ak ste sa rozhodli vytvoriť si vlastný raj, nechoďte na to zhurta. Z ľahkým krokom postupne šliapte po svojej ceste a nenechajte sa odradiť tými, ktorí ju nevidia. Kráčajte, vychutnávajte plody (aj tie kyslé) a učte sa. Keď sa spoznáte a zistíte čo Vám chýba, nebojte sa o to požiadať. Neskôr keď dorastiete, s úsmevom dávajte ďalej. Učte sa pravidelnosti a návykom. Nič však opäť nesilte, pretože všetko musí vychádzať zvnútra. Ak budete chcieť mať jahody už vo februári, budú tak aj chutiť 🙂 Na záver: Pamätajte na to, že správny záhradník poteší úrodou všetkých.

Comments are closed.