Ľútosť č. 5

Ľútosť č. 5

Poslednou ľútosťou a akýmsi rýchlym zrhnutím autorka pekne ukončila svoju knihu. Každý, kto si doprial čas v tomto uponáhľanom živote či už na jej knižku, alebo moje príspevky, mal možnosť zamyslieť sa nad skutočnými hodnotami a verím preto, že nielen mňa ale i iných to nasmerovalo k o čosi inému, než materiálnemu zmýšľaniu. Posledná ľútosť znie:

ŠKODA, ŽE SOM SI NEUVEDOMIL BYŤ ŠŤASTNEJŠÍ.

Toto je asi najkrajšia téma, nad ktorou sa nemusím ani zamýšľať. V tom mám skrátka jasno. Položím prsty na klávesnicu a teraz už len akoby som vystúpil zo seba a pozeral sa na tento nádherný úkaz. Len sa to rynie a rynie 🙂 Mám na mysli to písanie, za ktoré vďačím milým majsterkám odborného výcviku. A to som ani pôvodne "nechcel" študovať takú školu. Povedzme si otvorene, ktorý žiak však vôbec chcel niečo v pätnástich rokoch študovať?! Ja som ním teda určite nebol 🙂 A možno tí, ktorí ma poznajú a budú namietať, že neboli milé, tak musím len nesúhlasiť. Mne sa zdá každý milý. Ten kto nie, tak to už ozaj musí byť kandidát akčného filmu. Neviem, možno si to len namýšľam, alebo mám len šťastie. Každopádne, sa snažím v ľuďoch vidieť to najlepšie a nebudem skrývať, že sa mi to vždy (teda, nie vždy) vyplatilo. Pri tabuli, na skúškach, neskôr na úradoch, u doktora, ...všade stretávam milých a ústretových ľudí. A bolo to tak, odkedy si pamätám.

Skrátka, vždy som si život užíval. Určite to majú na svedomí i moji rodičia, vďaka ktorým som vyrastal v takých podmienkach, aké teraz mnoho detí ani nepozná. Pochádzam, na dnešnú dobu, z mnohočlennej rodiny a našimi hodnotami, ktoré nám boli vštepované nebol materializmus, ale skutočná láska. I keď sme štyria bratia, nikdy nám nič nechýbalo. Teda, z pohľadu malého fagana, určite áno, ale z neho som vyrástol a som za svoje detstvo vďačný. A tak sa snažím pokračovať i v mojom živote. Nie som Matuzalemov ročník, ale myslím, že som už v živote zažil toho dosť. I keď som v skorom veku mal možnosť spoznávať a porovnávať vybavenosť nemocníc po Slovensku, nikdy som sa tým nechválil, práve naopak, snažil som sa žiť ako zdravý človek a dostať zo života maximum.


Neviem kde sa tá sila vo mne berie, ale ako každé koleso potrebuje po ceste dofúkať, tak i ja mám svoje negatívne chvíle. Snažím sa ich však v hlave odchytávať, pretože som presvedčený, že každý má právo byť šťastný a každý ním môže byť. Niekto môže namietať, že už je starý, niekto že nie je zdravý, iný že nemá prácu, alebo že nemá vlastný dom. I ja sám by som mohol namietať, že nemám auto mojich snov, ale viem že byť šťastný, je len vec rozhodnutia! Som šťastný, že ho nemám a budem šťastný keď ho budem mať. Ako píše Bronnie vo svojej knihe:

"Vďačnosť, je mocná sila. Je veľmi jednoduché chcieť od života viac a viac. Nikdy však nebudeme mať všetko čo chceme. Najdôležitejšie je vážiť si to, čo už máme. Jediné, čo kedy máme, je chvíľa, ktorú práve prežívame."

"Život patrí nám, nikomu inému. Ak v tom, čo sme vytvorili nenachádzame dosť šťastia a neurobíme nič, aby sme to zlepšili, potom premrhávame dar, ktorým je každý nový deň. Nepatrný krok, alebo malé rozhodnutie, sú skvelý začiatok. K tomu patrí aj prevzatie zodpovednosti za vlastné šťastie. Šťastný život môžeme nájsť aj bez drastických opatrení v materiálnom svete. Ide o dosiahnutie zmeny vo svojom vnímaní a dostatok statočnosti, aby sme si splnili niektoré vlastné priania. Nikto iný Vás nemôže spraviť šťastnými alebo nešťastnými, iba ak mu to sami dovolíme."

A nezabúdajte:

"Na konci cesty je pre ľudí dôležité len to, koľko šťastia priniesli tým, ktorých milujú a koľko času venovali veciam, ktoré sami mali radi."

Som rád, že som si doprial počas posledných troch týždňov čas, práve na čítanie tejto knižky. V najbližšom príspevku sa opäť podelím s myšlienkami a skúsenosťami, avšak už iného autora. Meno neprezradím, ale pokiaľ nemáte čas na čítanie celých kníh, tak takéto príspevky sú určite dobrým spôsobom, ako sa dozvedieť a iste aj naučiť niečo nové 🙂 Ak sa Vás niektorá téma osobne dotkla, budem rád, ak sa podelíte i Vy o svoje skúsenosti.

2 Comments

  1. Krasne myslienky 😉

  2. Ďakujem Martuška 🙂