Megaúlovok

Megaúlovok

Ej ale sú utešené, všakže? Dnes sme sa s manželkou vybrali na rannú prechádzku, načerpať energiu do nového týždňa, do neďalekej hory. Vyzbrojili sme sa košíkmi a ako správni hubári vzali sme si aj nožíky, aby sme podhubie nechali pre ďalšiu generáciu.

Ešte sme len vstúpili do požehnanej, nedotknutej prírody a čerstvý vzduch už aj prečisťoval naše pľúca. Les si nás raz dva opantal svojou nádhernou vôňou a tichom, ktoré bolo prerušované iba jemnými melódiami vtáctva a praskotom suchých vetvičiek, ktoré sa lámali pod váhou našich topánok. Kráčali sme, stúpali sme, hľadali sme. Po hríboch však ani chýru ani slychu. Kde tu síce vyskočila pred nami plávka a zatancovala vo svojich jednofarebných šatách a inde zase maličký vatovec, ktorý sa uhýbal našim krokom. To však bolo všetko. Usúdili sme, že je sucho a domov pôjdeme s prázdnymi košmi. Až do tejto chvíle. Ako nás hora v sebe viac a viac pohlcovala, začali sa pred nami objavovať mnohé "poklady". Neboli to však huby, ale plody pohodlnosti a hlúposti, ktoré tu "vytratili" iní z nášho rodu. I keď sa vôňa ani pohľad nedali porovnať s dubákom, suchohríbom, masliakom, brezákom, neváhali sme a pustili sme sa do zbierania. V priebehu pár minút som mal plný košík a škrabal som sa za uchom, čo so zvyškom týchto "darov". S ľútosťou sme usúdili, že sme prišli nepripravení a vydali sme sa na cestu späť.

Aké znie poučenie? Mohol by som nadávať na ľudí, ktorí majú to svedomie že takto ničia našu prírodu, ale nepomohlo by to nikomu. S určitosťou však viem, že nabudúce ak pôjdem opäť s košíkom na hríby, pribalím si do vrecka i pevné vrece, ktoré sťaby taký vandrák, budem pratať plné z hory von. V nádeji, že i keď s malým pričinením, budú môcť zvieratá o trochu bezpečnejšie pobehovať po tejto "nedotknutej" zemi a vtáčence ešte s väčším elánom spievať svoje nádherné skladby.

To čo sme po ceste stretli, ale nedokázali vziať:

Comments are closed.