Nabúrané auto a polročná práca v háji

Nabúrané auto a polročná práca v háji

Včerajší deň bol jedným z mojich ďalších "skúškových dní" a "oslavovalo" sa až do rána. Mnohým z nás, ba i mne samému ešte pred pár rokmi, by takýto deň pokazil celý víkend. Veď koho by potešilo nabúrané auto a vymazaná polročná práca ...? Ale pekne poporiadku.

Začalo sa to hneď poobede, keď som v snahe zvyšovania kvality služieb vybavoval v teréne isté, potrebné veci pre správny chod firmy. Ako po x-krát tak i včera som sa približoval k cieľovému miestu. Delili nás iba zabetónované, úzko rozostupené stĺpiky, medzi ktoré sa dá s dávkou sebavedomia a presnosti len tak tak trafiť. Včerajšok tým dňom ale nebol 🙂 V dobrej vôli nezablokovať protiidúce auto som sa rozhodol, že to dám. Moje sebavedomie a predný nárazník však na to doplatili. Okoloidúci ľudia sa otočili a ich pohľad pristál na mojej tvári, ktorá im svojou mimikou dala najavo hnev z mojej rozpačitosti. Ale iba na pár sekúnd - kým som opäť nechytil do rúk oprátky svojho vedomia a nezotrel z čela spolu s potom i myšlienky typu: "ty si magor" alebo "ježišmária a čo teraz". Ukľudnil som sa a prešiel som medzi stĺpiky do cieľa. Vystúpil som z auta a pokračoval som ako keby sa nič nestalo. Z reči tiel ľudí však bolo cítiť, že sú mojím kľudným správaním prekvapení. Po chvíli odišli a ja som mohol nerušene pokračovať vo svojich povinnostiach. Pred opätovným nastupovaním som skontroloval škody na aute a moje telo zaplavila dvojitá radosť.  Nevedel som či sa mám viac radovať z kúsku ošúchaného plastu, alebo z pocitu, že som sa v čase incidentu zachoval pokojne a nezaťažoval sa tým, čo už naspäť nevrátim. To som ešte však netušil, že ma o pár hodín čaká ďalšia skúška.

Pár minút pred pol siedmou večer som si robil poriadky v doménach (to je to www a názov stránky) a hostingoch (priestor kde sú uložené stránky). Uhrádzal som poplatky na ďalší rok a moja poriadkumilovná povaha ma postrčila k vymazaniu jednej stránky, ktorú už nevyužívam. Dlho som sa nebránil, pretože dojem sa stotožňoval s realitou a s úsmevom som tento úkon odklepol. Následne som sa pustil do písania článku, ktorého myšlienky mi po chvíli pretrhol zvoniaci telefón. Po zdvihnutí som sa dozvedel, že vypadla aj stránka Zelený bicykel, pre ktorú som doobeda oškrel auto. Volal som preto poskytovateľovi služieb a informoval sa, kde je problém. Odpoveď nebola priaznivá. The hosting, ktorý som vymazal s nepoužívanou stránkou, obsahoval aj dáta ďalších troch projektov, ktoré som však vymazať nechcel. V hlave sa štartovala panika a predstavy čo som tým spôsobil. Snažil som sa však zachovať kľud a poprosil chlapcov z Websupportu, či by bola možná obnova, nech to stojí čo to stojí. Ich kladný súhlas upokojil aj moje myšlienky. Stále sa však predbehovali jedna pred druhou, koľko roboty som tým spôsobil. Rozhodiť som sa však nenechal. Čo sa stalo, to sa stalo a späť sa to vrátiť nedá. Nech to má akýkoľvek dopad, spravil som všetko preto, aby som to mohol napraviť. Na čo som dosah v tej chvíli nemal, tak to som neriešil. Nechal som čas dozrieť na to, aby som mohol tieto veci riešiť ďalej s novými možnosťami. Ja som pokračoval v dohodnutom pláne a spolu s priateľmi sme boli na pivko 🙂 Po veselom stretnutí ma ráno po prebudení čakal ešte veselší e-mail. Stránku sa im nielenže podarilo obnoviť do pôvodného stavu v čase výmazu, ale navyše v správe stálo, že: "Poplatok za obnovenie dát Vám v tomto prípade účtovať nebudeme. Obnovu považujte pre tentokrát ako nadštandardný úkon z našej strany :)"   Tak toto je dôkaz, že skvelé veci sa nedejú len v rozprávkach 🙂 A aby bola rozprávka kompletná, na pive jeden zo zúčastnených kamarátov prezradil, že sa onedlho žení 🙂

Mohol som včera nadávať, potom sa ukľudniť a potom opäť večer nadávať a nespäť kvôli starostiam, zrušiť stretnutie a neísť s priateľmi von ale zvolil som si vlastnú cestu. Byť obklopený skvelými ľuďmi a užívať si každú chvíľu života, je to najkrajšie čo môžeme pre seba urobiť.

Na záver pridám vlastný citát: "Zostať kľudným neznamená zostať pasívnym."

Comments are closed.