Naozaj to potrebujeme?

Naozaj to potrebujeme?

Už ste iste počuli výraz "Len by mu oči jedli.", ktorý sa používa v súvislosti s jedlom. Ak náhodou nerozumiete jeho významu, zabehnite si do niektorého z hypermarketov a pozrite sa na náš ľud. Syslíky tlačia plné koše "immer mehr" nech je akýkoľvek deň v týždni. Posledné roky mám dojem, že si robia zásoby. Čo sa to tu deje? Ďalší Noe stavia archu? Alebo sa už sťahujeme na Mars? Anciáša tam, mal by som začať čítať ten bulvár a pripojiť si káblovku. Vlastne tá je zastaralá, teraz fičí onlineTV...

Podtrhnuté a zrátané: konzumujeme viac, športujeme menej, viac pracujeme, aby sme opäť mohli viac konzumovať. A to všetko pekne zabalené v stresovom vypätí. Dobre nás to naučili!  Tento konzumný trend nás čoskoro dostane na lopatky. Veď už sa od potravín úspešne prepracoval cez šatstvo, elektroniku a číha už aj na vzťahy. Nestíhame jesť, nestíhame drať staré oblečenie, "nestíhame" za mobilmi a nestíhame si nájsť čas na vlastného partnera. Ale veselo kupujeme ďalej čerstvý chlebík, lebo náš nie je už čerstvý, veselo hádžeme do košíka nové tričká, lebo naše nie sú až tak trendy, meníme malé telefóny za väčšie a kto kde tu aj partnera. Veď napokon, je to také jednoduché a lákavé. Či nie?

Skrátka a jasne: jedia nám oči a mali by sme ich začať krotiť. Prečo? Pretože to čo vidíme, nie je v skutočnosti len to čo vidíme. O tom však nabudúce...

Comments are closed.