Neskrývajte sa!

Neskrývajte sa!

Nebuď pštros a vystrč hlavu! Do kedy sa tam chceš skrývať? Možno si hovoríš "veď sa neskrývam", ale to je omyl. To isté som si opakoval aj ja, deň čo deň a kam ma to posunulo? Nikam. Až do doby, kým som nenabral odvahu a nezačal zdieľať svoje pocity, názory a celého seba s celým svojím okolím. Kým som neotvoril a nevypustil von draka, čo má v sebe každý z nás, hľadať ostatných zakliatych okrídlencov. Som rád, že som mu dokázal dať voľnosť, ktorú mi vďaka veľkosti jeho krídel, opláca svojim rozhľadom. Nie je nič krajšie ako vidieť za horizont samého seba a pritom vedieť, že za ním sú ďalšie. A keď sa stretne s ďalšími drakmi, ktorí svojím vytrvalým plameňom bojujú proti miliardám myšlienok, ktoré sa snažia zložiť nás na lopatky, je to o to krajšie. Vtedy prvýkrát zistíš, že nie si na to sám, že nás je viac. Zimomriavky prejdu po chrbte, slzy radosti sa budú tlačiť do očí a ty nebudeš rozumieť ako to je možné. Od tej chvíle nech budeš robiť čo budeš chcieť, budeš žiť už svoj príbeh.

Tento článok je venovaný každému drakovi, ktorého mi život poslal do cesty. Ďakujem 🙂

Comments are closed.