Priateľstvo bez zábran

Priateľstvo bez zábran

Dnes ráno som listoval medzi mojimi zápiskami, listoval som v spomienkach a naďabil som na myšlienku, resp. napísaný názor autora Hassa:

 "Známi ľudia sú tí, ktorí pre nás niečo občas urobia, pokiaľ ich o to požiadame, ale iba ak ich požiadame a iba to, o čo ich požiadame. Priatelia nás poznajú a vedia čo potrebujeme často skôr než si to uvedomíme sami. V mnohých prípadoch nie je nutné žiadať priateľov, aby pre nás niečo urobili, pretože zasiahnu skôr, ako sa na nich obrátime."

Myšlienka to veľmi pekná, ale keď som sa ju snažil viac pochopiť a rozobrať si ju, tak som dospel, že je logická a z môjho pohľadu až narcistická. Položme si preto otázku. Koľkých máme známych a koľkí z nich sú priateľmi v takej podobe ako ich opisuje autor? Prečo z takého počtu známych má niekto len pár "skutočných" priateľov? Myslím si, že hlavným dôvodom je postoj a čas.

Postoj ku známemu človeku, ktorý sme si vytvorili z dôvodu:

a/ "nesedí" nám povahovo, má odlišné správanie, iné názory a hodnoty,

b/ naopak, my "nesedíme" onomu človeku,

c/ zaškatuľkovania - názor sme si vytvorili skôr, ako sme ho mali možnosť spoznať,

d/ naopak, zaškatuľkovania nás.

Mať mnoho známych je v dnešnej dobe, myslím si, omnoho jednoduchšie než inokedy. Vďaka internetu a sociálnym sieťam sa dokážeme spojiť a vytvoriť si niekedy až nadmerný počet známych.

 Druhým dôvodom prečo je počet priateľov nižší ako počet známych je čas. Táto veličina je často skloňovaná a nie je tomu inak ani pri vzťahoch. A naši predkovia to vedeli. Vedeli, že do vzťahov treba investovať seba a čas. Autorov postreh je preto viac než logický, že priatelia nám pomôžu skôr ako známi, pretože nás poznajú lepšie. So známymi sme nestrávili toľko času, alebo sme zaujali postoj ktorým sme si ohraničili svoje teritórium a akosi podvedome sme zablokovali možnosť vytvoriť ďalšie priateľstvo. Ak ľudí selektujeme na neznámych, známych, priateľov, nepriateľov, dobrých, zlých, ...  mali by sme mať na pamäti, že je naše priateľstvo obojstranné a tak nám vychádzajú z neho i určité "povinnosti".

I keď udržiavanie vzťahov a teda priateľstiev je jednou z najdôležitejších súčastí spoločenského života myslím si, že by sme mali toto dogma konečne posunúť na vyššiu úroveň a vnímať hodnotu človeka a vzťah, ktorý je (i keď ho nemusíme vidieť) medzi mnou a kýmkoľvek a to i náhodným človekom už teraz za priateľstvo!

Začnime preto už medzi známymi a zahoďme názory, ktoré sme si vytvorili, odpusťme nepriateľom, ktorých sme si vytvorili a nakoniec (a toto by malo byť prvé!) odpusťme sami sebe a zároveň ďakujme, že sme to zažili. Pretože vďaka nášmu prežitku dokážeme rásť, chápať a žiť.

Na záver jedna zo skladieb mladej interprétky, ktorej skladby mi neraz rozrezonovali moje ja:

2 Comments

  1. Krasne 😉 dakujem

    • Teším sa 🙂