Recept na bezhádkový týždeň

Recept na bezhádkový týždeň

Dva dni dozadu sme sa s manželkou pohádali. Možno sa to stalo aj dnes Vám, že ste sa s niekým stretli v konflikte s Vaším postojom, názorom či pri nejakom úkone, ktorý ste predpokladám spravili najlepšie podľa svojho vedomia a i tak ste bol ten "zlý", nepochopený. Prípady, kedy niekto spraví niečo úmyselne, resp. nespraví a vie, že by bolo správne spraviť to, nerozoberám. To by som otváral už inú tému, ku ktorej sa možno dostaneme inokedy. Ako som už písal v mojich predošlých článkoch, moje detstvo bolo nádherné. Prvé roky života som vyrastal v meste, v paneláku, z ktorého sme mali všetko na dosah. Teda aspoň ja 🙂 Hlinené ihrisko, kde sme sa mohli hrávať guľky, veľký kontajner, kde sme hľadali prvé poklady a či škôlka, boli hneď opodiaľ. V škôlke bolo "fasa". Prví kamaráti, prvé kiahne či spomienka na nacvičovanie "útoku teroristov" a pani učiteľky, keď nás zasväcovali do pravidiel správneho použitia plynovej masky. Tváre mojich rovesníkov si už ale nepamätám. Asi to nebola tak silno emocionálna spomienka, že by sa mi zapísala do môjho "hipokampusu". Škoda.

Emocionálna však bola, keď som sa pravidelne zo školy vozil domov na koni. Hladil som mu hrivu a zakrýval oči. Miloval som to. Tým koňom sa vždy rád stal môj brat, ktorý ma cestou domov zo školy vyzdvihol v družine. Tak rád na to spomínam a verím, že by to spravil i dnes pre mňa 🙂 Akurát by mal čo robiť, pretože moja váha sa tiež vyšplhala na väčšie žriebä. Keď si to tak predstavujem, ja by som bol asi najviac ochudobnený, nakoľko po "koníkovej" hrive dnes už niet stopy.

Keď ocino postavil dom a presťahovali sme sa na dedinu, to bolo niečo! Hlavne keď sme s bratmi za domom behali kam sme nemali a mne doska rozbila nos. Ku rozbitému kolenu tak pribudol ďalší "metál" vo forme štichov, ktoré mi utvorili spomienky nielen na duši, ale i tele. Naši sa občas tiež hádali a i keď to bolo len občas, ja som to tak nemal rád. Vybavujem si to ako dnes, keď som raz pri obede za pamätným okrúhlym stolom "zasiahol" a povedal im nech sa nehádajú. Ich prekvapivé výrazy na chvíľu zamrzli, ale hneď som dostal. Našťastie len odpoveď. Ako i táto príhoda tak i iné fakty dokazujú, že som bol viac sýty ako bitý 🙂 Odpovede prišli z oboch strán. Do ľavého ucha "Máš čo pred nosom, tak jedz!" a do pravého: "My sa nehádame, my si vymieňame názory." Neviem, ako som to dokázal, hádka však utíchla. Ani neviem prečo bola a naši tí už tobôž. A také vymieňanie názorov bolo i u nás v manželstve. Hádky založené prevažne na banálnostiach, ktoré sa už po pár dňoch premieňajú na knihy zapadnuté v prach.

Dnes sa na hádanie pozerám cez inú optiku a to i vtedy, keď nemám medzi ušami Flairy či Ray-Bany. Je to však náročné. Je to náročné nezapájať do hádok emócie a je to náročné i keď sa nám ich podarí do hádky nevpustiť, pretože je tu ešte jeden pán. Pán Ego a nemyslím tým Michala z Lučenca. Mám na mysli pána, ktorý je vo vnútri nás. A i mne nie vždy sa ho podarí udržať na uzde. Ale snažím sa. Je ľahké nechať si ho "hladkať", ale pri hádke sú väčšinou minimálne dvaja a na to netreba zabúdať. Tak ako i v podnikaní, snažím sa i v osobnom živote používať formulku: WIN-WIN (výhra-výhra) a teda hľadať také riešenie, po ktorom obidve strany odídu z bojiska ako víťazi. A o to je to náročnejšie. Náročnejšie, ale trvácnejšie. Postupom času sa to môže zautomatizovať na dvojitú úroveň, kedy sa o to isté nesnažíte len Vy, ale i Váš partner. Koniec koncov, hovoril to i Einstein: "Ak chcete vyriešiť nejaký problém, nemôžete ho riešiť na úrovni, na ktorej ste sa do neho dostali. Musíte z neho vystúpiť, poučiť sa a až potom opäť vstúpiť a vyriešiť ho." Chalanisko bol múdry a i keď on asi hádky vo väčšine viedol sám so sebou a tento citát vyšiel z neho pri riešení inej témy, podstata je zachovaná. Riešme veci s chladnou hlavou, nenechajme sa vtiahnuť do hádok, neplytvajme na ňu svoju energiu a radšej ju zacieľme na riešenie. Majte na pamäti, že ešte nikomu neprospela a nikoho nespravila šťastným.

Prajem pekný "pohádkový" a hlavne "bezhádkový"týždeň. Rozhodnite sa preň a zotrvajte. A nezabudnite sa pochváliť v komentároch, ako sa Vám v tom darilo 🙂

Comments are closed.