Sloboda spútaná zákonmi

Sloboda spútaná zákonmi

Žijeme v materiálnom svete. Na každom rohu obchod a v ňom ďalších dvadsať obchodov. A v nich stovky, ba až tisícky produktov. Ak ku tomu prirátam ponuku a možnosť objednať si ich aj prostredníctvom internetu a to až z druhej strany zemegule, mám pocit že sa v tovare topíme. A v tom mi príde domov obálka z neziskovej organizácie a hľadia na mňa páry smutných očí, ktoré prahnú po čistej vode! Je to zdrvujúce. Je to vôbec možné?!

Človek by  pomyslel, že sa ľudia za tých dvetisíc rokov niečo naučili. A jediné ku čomu nás to tiahne je túžba po mamone. Zarábať peniaze vo svojej podstate nie je zlé, práve naopak. Pokiaľ žijeme v takomto svete je to nutné, ale nemali by sme ich považovať za cieľ, lež prostriedok k vyššiemu účelu. Srdce mi v tele buší a kričí z celých síl: "Pomôž im. Pošli im peniaze." Súčasne je však prehlušované hlasom rácia: "Podporoval si ich pravidelne. Spomeň si aké informácie vyplávali na povrch, kam tie výťažky smerujú! Komu tým vlastne pomáhaš?!" Krv sa zovrela a začala rýchlejším tempom prúdiť v žilách, akoby hľadala novú cestu a chcela zobrať spravodlivosť do svojich rúk. Pocit beznádeje vyslal do tela impulzy a to sa postupne upokojilo. Dych sa dostal do normálu. A ja som si uvedomil. Svet v ktorom žijeme, nie je celkom slobodný ako sa tvári a rozhodnutia, ktoré konáme nie sú vždy ani naše. Sme manipulovaní systémom, veľkými spoločnosťami a ani si to neuvedomujeme. Na všetko sú pravidlá, za ktoré platíme. A to i vtedy, ak chceme pomôcť. Marketingoví guru supermarketov v spolupráci s kreatívnymi hlavami spriadajú siete do ktorých lapajú spotrebiteľov, sťaby malé mušky opojené arómou vinného kvasu. V opačnom prípade je ich neúspech "oslavovaný" lisovaním akciového tovaru a zapĺňaním kontajnerov.

 

Zo strachu z pokút, ktorými im hrozí systém a možno aj z pohodlnosti sa opäť starajú len o svoje hrdlo. Rôzne behy a farebné šnúrky sú len veľmi slabou náplasťou, za pravidelné vyhadzovanie ton jedál ociachovaných pojmom "po záruke". "Ak chceš pomôcť, nemusíš byť hneď spasiteľ.", ozval sa opäť vnútorný hlas. "A čo môžem spraviť?" vraciam moju otázku späť, ale odpoveď sa už nedostavila. Pochopil som, že na to musím prísť sám. Čakám preto veľmi pozorne. Robím si poriadok v živote, oprašujem hodnoty, rozoberám zmysel dávnejšie vypracovaných cieľov, aby som bol pripravený na moju úlohu, ktorá mi bude predostrená keď budem stopercentne pripravený.

Comments are closed.