Štart

Štart

Tak dlho som chcel písať blog, až som sa konečne ku tomu odhodlal. Neviem prečo som vlastne tak dlho otáľal a neviem vlastne ani prečo som po tom vždy túžil. Nevadí. Hlavné je, že pár minút dozadu som zrealizoval ďalšiu z milióna vecí, ktoré by som chcel v tomto živote spraviť a tak mám tú česť zavesiť môj prvý príspevok 🙂

Hrá mi skvelá muzika od Olivera Shantiho, ktorá navodila skvelé prostredie a uvolnila myseľ, aby sa mohla odpútať od sveta, ktorý sa už dávno nedá považovať za pokojný a dopomohla, aby som si i v tento deň našiel chvíľku času na jej zotavenie. Je to skvelý pocit a rád by som veril, že i zvyšných sedem miliárd ľudí na tomto svete, má možnosť prežiť takúto chvíľku ako teraz práve prežívam ja. Mráz radosti  na chrbte a slzy šťastia, ktoré sa tlačia do očí, nie sú ničím iným ako znakom hlbokej pokory a uvedomenia, aké právo na svoj život mám.

Nie som žiadny pastor, kňaz a neplánujem mojim blogom niekoho na niečo nabádať, ba práve naopak, skôr by sa dalo povedať - že som tá šedá ovečka, ktorá uteká z paše a snaží sa svoj život prežiť podľa svojho srdca a to tak, aby s príchodom poslednej zimy, keď bude zatvárať posledný krát viečka, odišla s pokojom, radosťou v srdci a s pocitom, že prispela svetu s najčistejším úmyslom.

2 Comments

  1. Dnesna mudrost dna: "Palica ma dva konce."

  2. …radosť spomínať 🙂